Po úspešnom prvom stretnutí, ktoré sa konalo v auguste 2024, pokračujeme v pozývaní odbornej verejnosti, ľudí z miest a mestských teplárenských podnikov, aby sme im predstavili výsledky našej práce a príspevky ďalších odborníkov, nielen z oblasti teplárenstva. 

Tentokrát sme hovorili o tom, prečo modernizovať svoje teplárenské systémy, aké sú podmienky pre dobrý začiatok v meste Partizánske, ako na spoluprácu a interakciu s obyvateľmi mesta a na financovanie rozvodov, akú rolu majú v teplárenstve geotermálna energia a veľké tepelné čerpadlá.

V roku 2022 sme nadviazali spoluprácu s mestom Partizánske, po dvoch rokoch spolupráce môžeme prezentovať spoločnú predstavu transformácie teplárenského systému v meste.

Predstavitelia viacerých miest a ich pridružených podnikov prijali naše pozvanie zúčastniť sa pracovnej diskusie „Spoľahlivé teplo pre moderné mestá“. Okrem ideového zámeru transformácie sme predstavili aj príklady dobrej praxe nízkoteplotných teplárenských riešení zo zahraničia, možnosti financovania transformácie teplárenských systémov na Slovensku, návrh prípravy obnovy verejných budov tak, aby bola ich postupná obnova čo najefektívnejšia, porovnali sme jedenásť možností náhrady plynového kotla v neperspektívnom technickom stave.

Štúdia je rozdelená do troch častí, ktoré tvoria samostatné celky so vzájomným súvisom.
V prvej časti (kapitola 2) je zmapovaný súčasný stav tepelného hospodárstva mesta Partizánske ako aj potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie v širšom okruhu mesta.
V druhej časti (kapitola 3) je posudzovaný ďalší vývoj SCZT v meste Partizánske. Porovnávané sú tri scenáre budúceho rozvoja:
• Variant 0 - udržiavanie statusu quo,
• Južné prepojenie oblastí Šípok – Luhy,
• Severné prepojenie oblastí Šípok – Luhy.
Kvôli objektívnemu porovnaniu výsledných cien tepla jednotlivých variantov uvažujeme ich realizáciu v horizonte 10 rokov, teda do roku 2034.

Na ceste za dobrou energetickou praxou sme 10. - 12. apríla 2024 spolu s tímom z úradu aj technických služieb z mesta Partizánske navštívili Českú republiku. Videli sme príklady rôznych riešení, ktoré prispievajú k budovaniu teplárenských systémov na báze obnoviteľných zdrojov. Prinášame ich prehľad s odkazmi na ďalšie informácie:

Dokument poskytuje čitateľovi návrh obnovy verejných budov tak, aby bola ich postupná obnova čo najefektívnejšia.

Odborná konferencia v Prievidzi priniesla inšpirácie pre premenu a inovácie v regiónoch

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave zrealizovali 20. 11. 2023 v Dome kultúry v Prievidzi odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V tomto článku nájdete príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií venované výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave Vás pozývajú na odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku:

REGIÓNY V TRANSFORMÁCII

20. november 2023, 9:00 - 16:30
Dom kultúry v Prievidzi (spoločenská sála)

Príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií sa budú venovať výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.

Prof. DR. Bastian Schröter so svojím tímom z Inštitútu pre aplikovaný výskum na stuttgartskej Hochschule für Technik posúdili našu Štúdiu nízkoteplotného systému pre mesto Partizánske. Získali sme tak cenné odporúčania pre jej ďalšie rozpracovanie. 

“Štúdia vo všeobecnosti obsahuje dobrú úroveň podrobností pre predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a možno ju považovať za najsúčasnejší prístup k plánovaniu tepla v obci, boli napríklad vykonané niektoré podrobné simulácie vo vysokom časovom rozlíšení.”

Odporučili nám zamerať pozornosť na nasledovné body:

1. Keďže solárne termálne aj geotermálne sa plánujú paralelne, vyvstáva otázka, či solárna tepelná elektráreň bude mať „nepriaznivé“ účinky na celoročné využívanie geotermálnej elektrárne a teda jej ekonomickú realizovateľnosť. Podľa nášho chápania geotermálne elektrárne zvyčajne poskytujú teplo základného zaťaženia, a to aj počas letných mesiacov, keď solárne termálne elektrárne zvyčajne poskytujú všetko teplo potrebné na teplú vodu. Ak sa o tom už uvažovalo, navrhujú to zahrnúť do štúdie.

 2. Bolo by cenné prezentovať v štúdii úspory emisií CO2 zo všetkých navrhovaných scenárov.

3. Investície do energetickej účinnosti v budovách sú správne označené ako kľúčový faktor, ktorý umožňuje prechod na nízkoteplotné CZT. Úspory z týchto opatrení by sme mali posudzovať podrobnejšie a mali by byť prepojené s odporúčaniami o možnostiach financovania obnovy budov na národnej alebo miestnej úrovni.

 4. Technické opatrenia by mohli zahŕňať strešnú fotovoltaiku spojenú s tepelnými čerpadlami a/alebo nahradenie zostávajúcich prírodných plyn s bioplynom alebo vodíkom.

5. Predpoklady použité v predbežnej štúdii uskutočniteľnosti si vyžadujú dôkladnejšie overenie počas následnej štúdie uskutočniteľnosti. Týmito oblasťami dodatočnej analýzy sú napríklad: 

• mapovanie dostupnosti primárnych a sekundárnych obnoviteľných zdrojov energie na miestnej a regionálnej úrovni;
• posúdenie dostupnosti pozemkov pre navrhované solárne tepelné kolektory a akumuláciu tepla;
• posudzovanie a kodifikovanie stavu fondu budov a ich vykurovacích systémov;
• podrobnejšie posúdenie potreby tepla a krivky zaťaženia aj s ohľadom na zníženie potreby tepla v budúcnosti v dôsledku meniacej sa klímy;
• posúdenie investičných potrieb siete diaľkového vykurovania;
• opätovné overenie vplyvov na cenu tepla a ekonomickú životaschopnosť, ideálne pomocou výpočtu vyrovnaných nákladov na výrobu a dodávku tepla (LCOH)

6. Navrhovaná predbežná štúdia uskutočniteľnosti by sa mala stať súčasťou PHSR a územného plánu mesta. Implementácia nebude jednorazovou investíciou, ale pravdepodobne si vyžiada viacročný investičný program.

7. Ako ďalší krok je nevyhnutné zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, menovite prevádzkovateľa vykurovacej siete, obec, vlastníkov budov a občanov, aby ste prediskutovali implementáciu navrhovaného plánu. Najmä otázky financovania je potrebné oveľa podrobnejšie zvážiť v druhej štúdii, ktorá by mala vychádzať z relevantných odborných znalostí, napr. od miestnych bánk a samosprávy.

Originál podporného dokumentu univerzity pre Priateľov Zeme-CEPA nájdete tu: HFT_SupportiveDocument_CEPA

Štúdia sa zaoberá ekonomickým porovnaním systémov založených na individuálnom zásobovaní teplom (IZT), klasickom centrálnom zásobovaní teplom (kl. CZT) a nízkoteplotnom zásobovaní teplom (LTDH). Predmetom skúmania sú budovy z anonymizovaných obcí a mesta rôznych veľkostí – malá obec (do 300 obyvateľov), stredne veľká obec (do 1 000 obyvateľov), veľká obec (do 2 250 obyvateľov) a malé mesto (do 4 200 obyvateľov). Pre skúmané budovy uvažujeme s viacerými scenármi obnovy ich tepelnej ochrany (scenár 1a-b, 2a-b a 3), ktorá určuje ich potrebu energie na vykurovanie (kapitola 2.5). Potrebu energie na prípravu teplej vody (TV) uvažujeme ako konštantnú pre všetky pozorované scenáre (kapitola 2.7).

Vo výpočtoch týkajúcich sa IZT sme použili parametre zariadení na výrobu tepla na vykurovanie aj tepla na prípravu TV podľa metodiky Priateľov Zeme-CEPA. Pre kl. CZT systém uvažujeme s dodávkou tepla z kotlov na drevnú štiepku. Pre LTDH systémy malej a stredne veľkej obce bol predmetom porovnávania systém LTDH tvorený z kotlov na štiepku a solárnym polom s okamžitým akumulátorom, pre LTDH systémy veľkej obce a malého mesta boli použité kotly na štiepku a solárne pole so sezónnym zásobníkom tepla.   

Z porovnania rôznych vykurovacích systémov je zrejmé, že v prípade malých obcí nie je systém CZT ekonomicky výhodný (platí to tak pre klasické CZT ako aj pre systém LTDH), a to ani pri veľmi vysokom podiele nenávratného finančného príspevku (NFP).

V prípade väčších obcí a malého mesta môže kl. CZT a LTDH konkurovať IZT za predpokladu použitia NFP na krytie časti kapitálových nákladov. Neplatí to však všeobecne – výsledok vždy závisí od konkrétnych podmienok (najmä od hustoty zástavby, ale aj ďalších faktorov), čo preukazujú aj lepšie ekonomické ukazovatele pre stredne veľkú obec v porovnaní s veľkou obcou pre niektoré scenáre.

V roku 2022 sme pripravili energetické audity pre mestskú časť Luník IX, Košice a mesto Šaľa. Veríme, že budú inšpiráciou pre samosprávy v transformujúcich sa regiónoch.